A je to len ADHD, či AuDHD?
Stalo sa vám, že ste po rokoch hľadania odpovedí konečne získali diagnózu ADHD, začali ste užívať lieky alebo upravovať svoj režim, no napriek tomu ste mali pocit, že niektoré dieliky skladačky stále nesedia?
Možno vám lieky na ADHD pomohli skrotiť vnútorný chaos a usporiadať myšlienky, no zrazu oveľa intenzívnejšie vnímate hluk okolia, spoločenské udalosti vás extrémne vyčerpávajú alebo bez pevnej dennej rutiny pociťujete úzkosť.
Nejde nevyhnutne o náhodu. Čoraz viac ľudí zisťuje, že sa u nich okrem ADHD prejavujú aj charakteristiky autizmu. V komunitnom aj odbornom prostredí sa pre túto kombináciu zaužíval neoficiálny, no výstižný pojem AuDHD (Autism + ADHD).
V tomto článku sa pozrieme na to, čo hovoria vedecké výskumy, prečo bola táto kombinácia tak dlho prehliadaná, ako sa môžu prejavovať vnútorné rozpory pri AuDHD a čo môžete urobiť, ak sa v niektorých z týchto prejavov spoznávate.
Prečo sa o AuDHD nehovorilo skôr?
Ešte pred niekoľkými rokmi bolo z diagnostického hľadiska prakticky nemožné mať obidve diagnózy súčasne. Do roku 2013 platil diagnostický manuál DSM-IV, ktorý neumožňoval súčasne stanoviť diagnózu ADHD a autistickej poruchy.
Predpokladalo sa, že prejavy ako nesústredenosť či hyperaktivita môžu byť súčasťou autizmu a nemali by sa diagnostikovať ako samostatné ADHD. Až s príchodom DSM-5 v roku 2013 bolo možné tieto dve diagnózy stanoviť súčasne. Neskôr túto možnosť priniesla aj ICD-11.
Dnes sa preto ADHD a autizmus považujú za dve samostatné neurovývinové poruchy, ktoré sa môžu u jedného človeka vyskytovať súčasne.
Čo hovoria štatistiky?
Výskumy ukazujú, že ADHD a autizmus sa u časti ľudí významne prekrývajú.
Koľko autistických ľudí má aj ADHD?
Výskumy odhadujú, že približne 50–70 % ľudí s autizmom môže zároveň spĺňať kritériá pre ADHD. Konkrétne čísla sa však medzi jednotlivými štúdiami líšia v závislosti od použitej metodiky a skúmanej populácie.
Koľko ľudí s ADHD má aj autizmus?
U ľudí s ADHD sa odhady podielu súčasne prítomného autizmu pohybujú približne v rozmedzí 20–50 %, pričom aj tieto čísla sa medzi štúdiami výrazne líšia.
Tieto údaje ukazujú, že ADHD a autizmus majú významný klinický aj genetický prekryv. Neznamená to však, že každý človek s ADHD má zároveň autizmus alebo naopak.
Ako sa môže AuDHD prejavovať v praxi?
Život s kombináciou ADHD a autizmu môže prinášať špecifické výzvy. ADHD a autizmus totiž môžu vytvárať rozdielne, niekedy až protichodné potreby.
Človek sa tak môže ocitnúť v neustálom napätí medzi dvoma odlišnými tendenciami.
1. Túžba po novosti verzus potreba rutiny
ADHD stránka:
Môže vyhľadávať zmenu, spontánnosť, nové podnety a stimuláciu. Rutina môže po čase pôsobiť nudne.
Autistická stránka:
Môže vyhľadávať predvídateľnosť, stabilitu, pevný systém a známe postupy.
Výsledok:
Vytvoríte si dennú rutinu, ktorá vám prináša pocit stability, no po niekoľkých dňoch vás začne nudiť a ADHD potreba novosti vás vedie k jej narušeniu. Následne môžete pociťovať stres alebo úzkosť zo straty kontroly a predvídateľnosti.
2. Vyhľadávanie podnetov verzus senzorické preťaženie
ADHD stránka:
Môže vyhľadávať vzrušenie, intenzívne zážitky, rušné prostredie alebo hlasnú hudbu.
Autistická stránka:
Môže byť výrazne citlivá na svetlo, zvuky, pachy, dotyky či textúry oblečenia a rýchlo sa zmyslovo preťažiť.
Výsledok:
Vyrazíte na párty, pretože chcete zažiť niečo nové a zábavné, no po krátkom čase vás hluk, svetlá a množstvo ľudí začnú preťažovať a potrebujete odísť.
3. Sociálny kontakt verzus sociálne vyčerpanie
ADHD stránka:
Môže byť výrečná, impulzívna, spoločenská a ľahko sa nadchnúť pre rozhovor či nových ľudí.
Autistická stránka:
Môže prinášať ťažkosti s interpretáciou niektorých sociálnych signálov, zvýšenú náročnosť sociálnych situácií a potrebu času osamote na regeneráciu.
Pri snahe prispôsobiť svoje správanie očakávaniam okolia môže navyše dochádzať k tzv. maskovaniu – vedomému alebo automatickému potláčaniu či kompenzovaniu autistických prejavov.
Ako spoznať, že môže ísť o AuDHD?
Mnohí dospelí začnú o autizme uvažovať až po tom, čo dostanú diagnózu ADHD. ADHD môže totiž prekryť alebo sťažiť rozpoznanie niektorých autistických charakteristík.
Medzi možné signály patria napríklad:
- Výrazná senzorická citlivosť, ktorú si začnete viac uvedomovať napríklad po zlepšení pozornosti či znížení vnútorného chaosu.
- Dlhodobé intenzívne záujmy, ktoré môžu byť typické pre autizmus, v kombinácii s krátkodobými intenzívnymi záujmami alebo „hyperfixáciami“, ktoré sa často spájajú s ADHD.
- Výrazné sociálne vyčerpanie, a to aj po aktivitách, ktoré vás zároveň bavia.
- Pocit odlišnosti alebo nezapadania, ktorý pretrváva napriek tomu, že rozumiete prejavom ADHD a autizmu.
- Potreba rutiny a predvídateľnosti, ktorá však zároveň naráža na potrebu novosti a stimulácie typickú pre ADHD.
- Časté striedanie hyperfokusu, intenzívnej stimulácie a následného vyčerpania.
Samotná prítomnosť týchto prejavov však neznamená, že človek má AuDHD. Podobné skúsenosti môžu mať aj ľudia s ADHD, úzkostnými poruchami, depresiou alebo inými ťažkosťami.
Diagnostika u odborníka
Internetové testy, samodiagnostika a skríningové dotazníky môžu slúžiť ako orientačný prvý krok. Samy osebe však nemôžu potvrdiť diagnózu.
Diagnostika ADHD a autizmu by mala vychádzať z komplexného klinického posúdenia odborníkom, ktorý zohľadní vývinovú anamnézu, aktuálne prejavy, fungovanie v rôznych oblastiach života a možné alternatívne vysvetlenia.
1. Podrobný anamnestický rozhovor a vývinová anamnéza
Autizmus je neurovývinová porucha, ktorej prejavy sú prítomné už od raného vývinu. Odborník sa preto môže pýtať na detstvo, vývin reči, sociálne vzťahy, hru, školské fungovanie, záujmy, opakujúce sa správanie či reakcie na zmyslové podnety.
Pri diagnostike dospelých môže byť užitočný aj rozhovor s rodičom alebo inou osobou, ktorá človeka poznala v detstve. V niektorých prípadoch sa využívajú štandardizované nástroje, ako napríklad ADI-R (Autism Diagnostic Interview-Revised).
2. Štandardizované diagnostické metódy
Odborníci môžu používať štandardizované nástroje na posúdenie sociálnej komunikácie a ďalších charakteristík autizmu, napríklad ADOS-2 (Autism Diagnostic Observation Schedule, Second Edition).
Výsledok jedného testu však sám osebe diagnózu neurčuje. Nástroje sú súčasťou širšieho klinického posúdenia.
3. Diferenciálna diagnostika
Dôležitou súčasťou vyšetrenia je rozlíšenie toho, ktoré prejavy súvisia s ADHD, ktoré s autizmom a ktoré môžu mať inú príčinu.
Odborník môže zvažovať napríklad úzkostné poruchy, sociálnu úzkosť, depresiu, traumu alebo iné psychické či neurovývinové ťažkosti.
4. Klinické zhodnotenie a záverečná správa
Diagnostika neznamená iba „zaškrtnutie políčok“ v dotazníku. Ide o komplexné klinické posúdenie vývinovej histórie, aktuálneho fungovania, správania, sociálnej komunikácie a spôsobu spracovania podnetov.
Výsledkom môže byť odborná správa s popisom zistení a prípadnými odporúčaniami pre ďalšiu podporu alebo liečbu.
Čo robiť, ak sa v tom spoznávate?
Ak pri čítaní týchto riadkov pociťujete úľavu a niektoré veci do seba začínajú zapadať, môžete skúsiť niekoľko praktických krokov:
-
Spoznávajte svoje potreby:
Ak máte ADHD a zároveň u seba pozorujete autistické charakteristiky, môže byť užitočné sledovať, čo vám pomáha a čo vás naopak preťažuje. Nemusíte sa nútiť do systému, ktorý funguje iba pre jeden typ potrieb. -
Upravte svoje stratégie:
Ak vám vyhovuje rutina, skúste ju nastaviť dostatočne flexibilne. Namiesto jednej striktnej rannej rutiny môžete mať napríklad tri alternatívy, medzi ktorými si vyberiete podľa aktuálnej energie a situácie. -
Chráňte svoje zmysly:
Ak vás ľahko preťažuje hluk, svetlo alebo množstvo ľudí, môže pomôcť upraviť prostredie podľa vašich potrieb. Vhodné môžu byť napríklad slúchadlá s aktívnym potlačením hluku (ANC), tlmenejšie osvetlenie alebo pravidelné prestávky od podnetov. -
Zvážte odborné vyšetrenie:
Ak máte dlhodobý pocit, že samotné vysvetlenie ADHD nepokrýva vaše skúsenosti, môžete vyhľadať psychológa alebo psychiatra, ktorý má skúsenosti s diagnostikou ADHD a autizmu u dospelých. -
Hľadajte porozumenie a podporu:
Kontakt s ľuďmi, ktorí majú podobné skúsenosti, môže pomôcť lepšie porozumieť vlastnému fungovaniu a znížiť pocit, že ste so svojimi skúsenosťami sami. Komunita však nemôže nahradiť odbornú diagnostiku.
Prijatie možnosti, že okrem ADHD môžete mať aj autistické charakteristiky, nemusí znamenať návrat na začiatok. Pre niektorých ľudí môže byť novým spôsobom, ako lepšie porozumieť vlastnému fungovaniu a prispôsobiť svoje prostredie svojim potrebám.
V ADHD Slovakia veríme, že osveta o témach, ako je AuDHD, môže prispieť k lepšiemu porozumeniu neurodivergentných ľudí a ich potrieb na Slovensku.