Život s ADHD: Keď sa dieliky skladačky spoja až v dospelosti

Lucia má 33 rokov a navonok pôsobí ako žena, ktorá má všetko pod kontrolou. Pravdou však je, že väčšinu svojho dospelého života bojovala s neviditeľným chaosom. Diagnóza ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou), ktorá sa často spája skôr s neposednými chlapcami v školských laviciach, si ju našla úplne náhodou a to až pred šiestimi rokmi, keď žila a pracovala v Českej republike. V našom rozhovore úprimne opisuje, ako toto zistenie zachránilo nielen jej duševné zdravie, ale aj manželstvo.

---

Lucia, začať by sme mali asi tam, kde sa to celé zlomilo. Ako sa človek dozvie, že má ADHD, až v 27 rokoch?

Bolo to naozaj úplnou náhodou. Žila som vtedy s manželom (vtedy ešte len priateľom) v Česku, v Brne. Pracovala som v sklade a prechádzala som si obrovským vyhorením. Mala som pocit, že absolútne nezvládam dospelý život. Nevedela som si udržať poriadok, zabúdala som platiť účty, a hoci som mala v práci skvelé nápady, nedokázala som doťahovať projekty do konca. Išla som k psychologičke s tým, že mám asi ťažkú depresiu alebo úzkostnú poruchu. Po niekoľkých sedeniach sa ma zrazu opýtala: „Lucia, neuvažovali ste niekedy nad tým, že máte ADHD?“ Zostala som v šoku. Veď som nikdy nebehala po triede a nevyrušovala!

Ako vyzeral proces od tohto podozrenia k oficiálnej diagnóze?

Psychologička mi dala vyplniť niekoľko dotazníkov a odporučila mi psychiatra, ktorý sa v Česku špecializoval na dospelých s ADHD. Ten proces nebol zo dňa na deň, trvalo to asi tri mesiace. Musela som dokonca zohnať staré vysvedčenia zo základnej školy a spomínať na detstvo. Keď mi napokon diagnózu potvrdil, bol to ten najzvláštnejší pocit v mojom živote. Zmes obrovskej úľavy a zároveň smútku za tým, ako inak mohol môj život vyzerať, keby som to vedela skôr.

Čo sa po tej diagnóze vo vašom živote reálne zmenilo?

V prvom rade spadol ten obrovský balvan viny. Celý život som si o sebe myslela, že som lenivá, neschopná, hlúpa alebo že sa jednoducho málo snažím. Keď zistíte, že váš mozog reálne funguje inak, že má nedostatok dopamínu a vaše zlyhania nie sú charakterová vada, ale neurologický fakt, je to oslobodzujúce. Začala som chodiť na cielenú terapiu a učiť sa mechanizmy, ako s tým pracovať. Zrazu som dokázala fungovať bez toho, aby som bola na konci dňa úplne vyšťavená.

V zadaní sme spomínali aj vaše manželstvo. Ako ADHD ovplyvňovalo váš vzťah pred diagnózou a po nej?

Pred diagnózou to bolo často peklo a dnes sa čudujem, že to môj muž so mnou vydržal. On je veľmi systematický a poriadkumilovný človek. Ja som bola chodiaci chaos. Dohodli sme sa napríklad, že upracem kuchyňu, no cestou po špongiu som si všimla zvädnutú kvetinu, išla som ju poliať, pritom som našla knihu, ktorú som chcela posunúť do knižnice... o dve hodiny bola kuchyňa stále špinavá a ja som si čítala. Bral to tak, že ho ignorujem, že mi na ňom a na našom domove nezáleží. Vznikali z toho hrozné hádky.

A po diagnóze?

Tá diagnóza nám zachránila vzťah. Manžel si o ADHD veľa naštudoval a zrazu pochopil, že to nerobím naschvál. Naučili sme sa spolu komunikovať inak. Keď ma dnes vidí "odletieť" myšlienkami, len ma jemne vráti späť. Zaviedli sme si zdieľané kalendáre, vizuálne pripomienky na chladničke a rozdelili sme si domáce práce podľa toho, čo mi ide ľahšie. On má na starosti veci, ktoré vyžadujú rutinu a systém, ja riešim tie, kde treba kreativitu a energiu.

Je niečo, čo by ste chceli odkázať ľuďom, ktorí sa v dospelosti cítia podobne stratení, ako ste sa cítili vy?

Ak máte pocit, že život je pre vás akosi nepochopiteľne ťažší než pre vašich rovesníkov, ak neustále bojujete s prokrastináciou, chaosom a pocitom viny, pátrajte po príčine. ADHD u žien sa prejavuje úplne inak ako u chlapcov. Často sme skôr zasnívané, úzkostlivé a snažíme sa ten vnútorný chaos maskovať na úkor vlastného vyčerpania. Nebojte sa vyhľadať odborníka. Diagnóza v dospelosti nie je nálepka, ktorá vás má obmedziť. Je to návod na použitie k vášmu vlastnému mozgu, ktorý ste doteraz nemali.

Veľmi si vážime v ADHD Slovakia, že ste nám poskytli tento rozhovor, ktorý môže pomôcť aj ostatným ľuďom. Ďakujeme.

Ak chcete zdieľať aj váš príbeh, napíšte nám na sociálnych sieťach alebo na mail info@adhdslovakia.eu.